Kde sa vzali biele svadobné šaty?

Dnes je už akousi samozrejmosťou, že nevesta je v tých najžiarivejších bielych šatách a každý okoloidúci ju už z diaľky rozpozná. No napadlo vás niekedy, kde sa táto tradícia nevesty v bielom vzala?

V dávnej minulosti bola svadba braná ako spojenie dvoch rodín, ktoré malo namiesto spojenia dvoch ľudí, ktorí sa milujú, význam skôr ekonomický, politický a kultúrny. Svadbe sa neprikladala taká dôležitosť ako je tomu dnes a svadobný deň bol dňom ako každý iný. Tomu nasvedčovalo aj oblečenie, pretože tak ženích, ako aj nevesta a všetci ostatní svadobčania si ako svadobné rúcho zvolili ten najlepší kúsok oblečenia, ktorý v skrini našli. Po svadbe ho potom ako kostolné oblečenie nosili aj niekoľko rokov.

Až začiatkom 12. storočia sa začína objavovať akási potreba ukázať pred druhými svoje bohatstvo, a tak nevesty začínajú odlišovať bežné šaty od tých svadobných. Drahé látky, z ktorých boli šaty vyrábané sa dali zohnať len veľmi ťažko. Farby ako červená, fialová či žltá, neboli vo svete vôbec bežné a zohnať ich bolo takmer nemožné. Je preto samozrejmé, že každá bohatšia žena túžila práve po šatách týchto farieb. Nešetrilo sa ani materiálom, nevesty nosili kožušinu, satén či zamat, nechýbali bohato prešívané zlaté a strieborné nitky. Na šaty sa často prišívali drahé kamene, diamanty, rubíny, zafíry, smaragdy či perly. Biela bola familiárne považovaná za farbu všednosti a dostupnosti, preto sa u bohatších neviest biele šaty považovali takmer za neúctu voči ženíchovi.

V 17. storočí sa veľkej obľube teší červená farba, čo sa odzrkadlilo aj vo svadobnej etikete tej doby. Červená prerazila hranice Európy a stáva sa dostupnejšou aj pre chudobnejšie vrstvy obyvateľstva. O sto rokov neskôr je táto farba vyhlásená za nečistú farbu vášne, ktorú nosili len ženy ľahkých mravov. Na svadobné šaty sa teda dostávajú odtiene modrej a zelenej, ktoré sú spojované s Pannou Máriou, a teda na vstup do manželstva považované za tie najvhodnejšie.

Okolo farby svadobných šiat si nevesty častokrát rozprávali rôzne povery a historky. Najslávnejšou sa stala tá, o modrých svadobných šatách. Hovorilo sa, že pokiaľ má nevesta modré svadobné šaty, ženích jej odstane verný až do konca života. Práve odtiaľto sa zachovala tradícia mať vo svoj svadobný deň na sebe niečo modré.

Veľkým prekvapením pre národ sa stali biele šaty kráľovnej Viktórie, ktorá si roku 1840 brala Princa Alberta Saxkého. Napriek dobovej móde kráľovná Viktória zvolila jednoduché a menej prepychové šaty, ako bolo na túto dobu zvykom. Použila len materiály dostupné v Anglicku a celkový vzhľad doplnila nádherným čipkovaným závojom. Jednoduchosť a jemnosť šiat spoločne s nevinnými jasnobielymi odtieňmi, vytvorili niečo tak úžasné, že onedlho o tejto svadbe rozprával celý svet. Každá nevesta chcela vyzerať tak krásne a nevinne ako kráľovná Viktória.

Napriek tomu, že dnes už farba svadobných šiat striktne predpísaná nie je, množstvo neviest si svoju svadbu v iných odtieňoch ani nevie predstaviť. Možno sa bojíme spraviť tak rázny krok ako kráľovná Viktória, možno máme príliš radi tradície, ktorých sa nechceme vzdať a možno máme len radi odtiene bielej, no jedno je jasné, biela je a, minimálne niekoľko rokov, stále bude farbou svadby a krásnej nevesty.