Keď som bola ešte malým
dievčatkom, snívala som o tom, že som princezná v krásnych šatách, ktorá je
uväznená na hrade a čaká na svojho princa, ktorý ju príde zachrániť. Prekoná
všetky prekážky, vezme ma do náručia a spolu budeme žiť naveky. Omotala som si okolo seba všetky záclony,
ktoré som doma našla a predstavovala si našu svadbu. Po boku svojho veľkého
plyšového macíka som prechádzala chodbou za hlasného „tam-tam-tadám“. Vo
vlasoch čelenka a kvety natrhané v záhrade, na perách mamin rúž a na nohách tie
najvyššie a najžiarivejšie „štekle“. Všetko bolo tak krásne, dokonalé a
skutočné...
Mojou najväčšou vášňou boli
romantické telenovely, Divoký anjel, Keď budeš moja, Medzi láskou a
nenávisťou,...všetky som poznala od slova do slova. Keď som náhodou nejakú časť
nestihla, rýchlo som sa pýtala starej mamy, čo dôležité mi ušlo a či sa už pobozkali.
Často krát som sa vžila do hlavnej hrdinky a predstavovala si, že to ja som tým
dievčaťom, ktoré pre jedného muža znamená celý vesmír. Rodičia mi vždy
telenovelu vypínali a posielali ma hrať sa s deťmi von na ihrisko, no ja som
potajme chodila k starkej a svoju telenovelovú lásku som prežívala tam.
Tichúčko som čakala, kedy sa môj sen stane skutočnosťou a ja spoznám toho
krásneho princa, s ktorým sa budeme milovať až naveky.
No ako som postupne rástla,
prišla puberta a môj sen sa pomaly ale isto rozpadal. Prvé lásky, prvé
sklamania, hádky, rozchody, smútok a beznádej. Zrazu už nič nebolo také krásne,
dokonalé ani skutočné. Realita prišla ako neželaný hosť a usídlila sa v mojom
srdci, v ktorom už nebolo miesto na snívanie a rozprávky. Srdce viac trpelo, než
sa radovalo a moja detská rozprávka sa rozpadla. Vysnívaná svadba v krásnych
šatách po boku môjho princa sa zrazu rozplynula, ako obláčik dymu. Akokoľvek som
sa snažila, nevedela som v sebe nájsť tú detskú radosť, tú lásku, ktorú som
cítila k svojmu vysnívanému manželovi v podobe plyšového macíka...
No jedného dňa som sa
pozrela do očí, v ktorých som všetky svoje rozprávky opäť našla. Opäť som
chcela snívať, spievať a radovať sa. Očí, kvôli ktorým som bola ochotná urobiť
čokoľvek a ísť kamkoľvek. Pomaly ako sme sa spoznávali lepšie a lepšie, moja
láska rástla viac a viac. Spoločne sme začali napĺňať môj sen, ktorý bol omnoho
krajší, ako som si len kedy vedela predstaviť. No tak, ako sa plnila moja
rozprávka, tak aj jeho sny sa stávali čím ďalej tým skutočnejšie - a tak sa
stalo, že sme začali snívať spolu jeden krásny sen o našej budúcnosti. Snívali
sme o našom spoločnom bývaní, o našej svadbe, deťoch, o našom spoločnom živote
po boku toho druhého... Po boku toho jediného človeka, s ktorým chcem byť,
ktorého chcem vidieť každý deň, pri ktorom chcem zaspávať a ráno sa prebúdzať.
Áno, aj rozprávka sa môže
vyplniť, aj ten najbláznivejší sen sa môže stať skutočným, stačí v neho len
veriť, a hlavne, snívať.
Ďakujeme za príspevok Andrei Orlovej!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára