Bola to svadba na Bojnickom zámku organizovaná našou agentúrou naozaj od A po Z.
Mladý pár žil v Anglicku, dlhé mesiace sme komunikovali len cez maily: písali nám svoje požiadavky, nápady, posielali fotky s predstavami o dekorácii, zháňali sme pre nich partnerov, catering, hudbu, kameramana, fotografa, kaderníčku, vizážistu, svadobný koč s koňmi, atď... dokonca sme aj šaty pre družičky brali od nás zo Šale a to tak, že ani jedna z družičiek ich predtým nemala možnosť vyskúšať...
Počas svadobnej zábavy neskoro večer za nami pribehol otec nevesty a oznámil, že máme problém: nesplachuje mužský záchod. Bol to naozaj problém, lebo okrem vrátničky, ktorá sedela na vrátnici a dvoch členov strážnej služby, ktorí sedeli s nami v Hunyadiho sále a strážili nás, aby sme nič „nevyviedli“, nikto iný na zámku nebol.
Môj manžel si teda dal dole sako, vyhrnul si rukávy na košeli a išiel opravovať záchod. Aj keď sme vždy pripravení aj na takéto prípady a v taške „prvej pomoci“ sme mali aj zopár vidlicových klúčov a kombinačky, nestačilo to. V splachovači bolo voľačo zlomené, nedalo sa opraviť, bolo potrebné to vymeniť.
Začali sme teda zháňať – v sobotu večer, okolo desiatej – opravára. Ani na jedno telefónne číslo - ktoré boli na zámku k dispozícii - sme sa nedovolali. Až pani zo strážnej služby nám pomohla a dala číslo na známeho vodoinštalatéra s komentom, že „ale ten už bude v tom čase určite v krčme“.
Skúsili sme a dovolali sme sa jeho manželke, vysvetlili vzniknutý problém. Sľúbila, že ho posiela...
Boli sme nerôzni, či sa to podarí, či ujo naozaj príde - však do rána bolo ďaleko a aj keď boli na zámku aj iné záchody, okrem Hunyadiho sály všetko bolo zamknuté a zapečatené.
O to väčšie bolo naše prekvapenie, keď za cca. 10 minút volali z vrátnice, že prišiel opravár. Už na prvý pohľad bolo zrejmé, že ide z krčmy a že má vypité možno viac, ako všetci svadobní hostia z Anglicka dokopy. Ale keď si otvoril tašku - v ktorom mal náradie – vytriezvel a stal sa z neho úplne iný človek: začal rozoberať splachovač, ešte sa aj ospravedlnil, že toľko meškal, ale už predsa nepočítal s tým, že bude mať robotu v takýchto neskorých hodinách, ani nebol doma, atď., atď.
Mali ste vidieť, keď sa tam náhodou pritrafil jeden anglický hosť s pivovým pohárom v ruke, ktorý ponúkol aj nášmu inštalatérovi, ale ten svojou “plynulou“ angličtinou povedal, že „keď JOB, tak NO“, čo asi malo znamenať, že „počas služby nepije...“
Za pár minút však mal záchod opravený, splachovač fungoval tak ako mal a inštalatér sa s nami rozlúčil, dokonca nechcel zobrať ani sprepitné, čo sme mu chceli dať.
Napriek tejto stresovej situácie zo svadobných hostí si však nikto nič nevšimol a práve o to nám vždy ide.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára