Svadobné trapasy

Tak ako k narodeninovej oslave patrí torta so sviečkami, darčeky a dobrá nálada, ku každej dobrej svadbe neodmysliteľne patria aj svadobné trapasy. Od tých najbežnejších, za ktorými je väčšinou alkohol, cez nešťastné pády na parkete či v kostole, až po trapasy, ktoré na hodnú chvíľu rozosmejú svadobčanov. Aj keď to možno znie zvláštne, ale na vašu svadbu sa bude spomínať aj vďaka trapasom. Pri takom množstve ľudí je takmer isté, že sa nejaká tá smiešna situácia dostaví, berte ju teda s nadhľadom, veď určite sa niekomu stal aj väčší svadobný trapas ako vám.

Pozrime sa teda na niektoré vaše trapasy...

Ach, tie šaty

Keď som sa vydávala, mala som krásne široké bohato nariasené šaty s dlhou vlečkou. Dala som si záležať na tom, aby pôsobili dostatočne široko a preto som si vybrala tú najširšiu spodničku s čo najväčšími kruhmi. Ako sme tak kráčali kostolom s tónmi svadobného pochodu, moja spodnička mi akosi skĺzla a ja som sa lodičkou zachytila do jedného z kruhov. Manžel (vtedy ešte len snúbenec) ma inštinktívne zachytil a ja som nabrala potrebnú rovnováhu. Malými krôčikmi som docupitala k oltáru a celá šťastná som sa postavila k svojej stoličke. V tom ma ale napadlo, že sa budem musieť ísť podpísať, a tiež, že musím nejako dôstojne z kostola odísť. Začala som sa teda na svoju neľahkú úlohu pomaly pripravovať, ťahala som spodničku, čo najmenej nápadne, hore na pás, no cez tie moje obrovitánske šaty, ktoré som si tak veľmi priala, som sa k nej nemohla dostať. S občasnými prestávkami som sa so svojou spodničkou trápila celý obrad a keď sme vychádzali z kostola mala som ju nariasenú až niekde pod prsiami.

Smiech je najlepší liek

Keď pred oltárom stála moja kamarátka, večná pesimistka, pán farár pred ňu postavil sväté písmo a ona mala prečítať svoj manželský sľub. Prečítala pár slov a zrazu nastalo ticho. Počuli sme len tiché zvuky z mikrofónu ktorý mala v rukách. Súcitne sme sa na ňu pozreli a premýšľali nad tým aká je šťastná a dojatá, že si berie toho úžasného muža. Vtom sa ozval, na celý kostol, výbuch smiechu a moja kamarátka, mladá nevesta, sa pred oltárom zvíjala v slastnom a radostnom smiechu. Všetci sme na ňu nechápavo pozerali a nejednému z nás mykalo kútikmi. Keď to už vyzeralo, že záchvat smiechu je zažehnaný, nevesta začala čítať ďalej, no po pár slovách sa smiech vrátil a spolu s ňou sa rozosmiala už aj polka kostola.

Pády
Pády na svadbách sú celkom bežné, hlavne kvôli množstvu vypitého alkoholu, ale keď nevesta spadne ešte pred sobášom a to v úplne triezvom stave, to je už niečo iné. Presne toto sa stalo Kláre, jednej mojej známej. Pri vstupe do kostola bolo treba vyjsť asi po desiatich schodoch smerom k dverám chrámu. V ten deň pršalo a tak bolo všetko naokolo mokré a špinavé. Všetci svadobčania už boli v kostole a len Klára čakala vonku kým sa rozozvučí tá známa hudba, na ktorú mala vchádzať do kostola. Keď zazneli prvé tóny začala pomaly vystupovať po schodoch. Asi na treťom či štvrtom schode sa šmykla a spadla na schody, hudba hrala a svadobčania sa so záujmom pozerali kedy sa už objaví vo dverách nevesta, ktorá sa zatiaľ vo veľkých šatách snažila “pozviechať“ zo schodov. Keď konečne vstúpila do kostola, cez celé šaty mala blatové čiarky ako spomienku na ten ladný pád “na schody“.

Počula som tiež o svadbe, kde ženích miesto záväzného slovíčka „sľubujem“ povedal "prisahám", či neveste, ktorá sa svadobnú obrúčku ženíchovi snažila „narvať“ na druhú ruku, dokonca o farárovi, ktorý si splietol otca nevesty so ženíchom...

Trapasy sú veru rôzne, ale aj trapasy robia svadbu nielen krásnou ale aj vtipnou a nezabudnuteľnou.